Rod Kostolányiovcov
Pôvod rodu Kostolányiovcov
História rodu siaha do polovice XIII. storočia. Najstarším známym členom je Almáss s predikátom z Kostolian. Podľa staršej literatúry má rod svoj pôvod vo veľmožskom rode Diviackovcov. Tento predpoklad je podporovaný hlavne zhodnosťou rodových erbov a tým, že sa rodové majetky nachádzali blízko seba. Nepredpokladá sa však priamy príbuzenský vzťah po mužskej línii. Pravdepodobnejší je manželský zväzok niektorého z prvých členov rodu s členkou rodu Diviackovcov. V období stredoveku sa stávalo, že muž pochádzajúci z menej významného rodu zanechal svoj rodový erb a prebral erb manželky, ktorá pochádzala z významnejšieho rodu. Takýmto spôsobom mohol rod získať Diviackovský erb. Táto situácia však mohla vzniknúť skôr ako v prvých troch generáciách rodu. Mohlo sa to týkať niektorého z predkov Almássa, ktorý nieje písomne doložený z dôvodu absencie historických dokumentov. V genealogické informácie týkajúce sa XIII. a XIV. storočia ešte niesu podrobne spracované. Chýbajú napríklad bližšie informácie o Rixende de Costolan ktorá sa narodila okolo roku 1330 a vydala sa za francúzskeho šľachtica Pierra d'Alamanon - Vidauban (* cca 1330 † 1401). V XV. storočí je podobná situácia ohľadne Rithara de Kostolyan, ktorý nieje genealogicky zaradený. V tomto stave, pokiaľ nieje podrobne spracované najstaršie obdobie týkajúce sa rodu nieje možné presne určiť pôvod rodu.
Pôvodné sídlo rodu
Pôvodným sídlom rodu bola takzvaná kostolianska zem. Toto územie sa nachádzalo v priestore dnešných Zemianskych Kostolian a Kamenca pod Vtáčnikom. Tomuto územiu dominoval drevozemný hrádok vybudovaný na plošine andezitového brala. Hrádok postavený na tomto strategicky výhodnom mieste pozostával z palisádového opevnenia vybudovaného zo zeminy a kamenia v drevenej konštrukcii ohradeného priekopou do ktorého sa vstupovalo cez bránu nachádzajúcu sa vo východnej časti opevnenia. V strede tohto priestoru bola ďalšia elipsová plocha ohradená jednoduchou palisádou v priestore ktorej bola kamenná veža s pôdorysom cca 6,5x6,5 metra postavená v priebehu XIII. storočia. Na ploche hrádku sa s určitosťou nachádzali aj ďalšie budovy, avšak po týchto sa nezachovali žiadne stopy. V najbližšom okolí hrádku sa nachádzali obydlia poddaných a služobníctva. Podľa rodinnej tradície padol tento hrádok za obeť požiaru, ktorý založil jeden z členov rodu, ktorý sa chcel pomstiť za to, že mu rodina zakázala zobrať si za manželku ženu bez šľachtického titulu. Túto verziu podporujú stopy po rozsiahlom požiari nachádzajúce sa po celej ploche hrádku. Požiaru odolala iba kamenná veža, ktorú neskôr rozobrali obyvatelia Kamenca ktorí ju využívali ako zdroj stavebného materiálu.
Donácia
Dňa 24.VI. 1435 vydal v Trnave uhorský kráľ Žigmund Luxemburský
Novú donáciu (skôr sa jednalo o potvrdenie starších vlastníckych práv) a uvedenie do držby (štatúciu) pre Pavla, syna Martina, Františka, syna Jána, Valentína, syna iného Jána a ďalších členov rodu Kosztolányi, do majetku celých dedín Horné a Dolné Kostolany a dvoch nových Lehôt.
(tento dokument sa zachoval iba v odpise z 18. storočia)
Majetkové deľby
Pôvodná kostolianska zem patriaca Almassovi, bol a pravdepodobne na prelome XIII. a XIV. storočia rozdelená na dve časti. Na Horné a Dolné Kostolany. Tieto časti patrili dvom vznikajúcim rodovým líniám. Zakladateľmi týchto línií bol Almassovi synovia Klement (Clemens) a Paška(zapísaný ako Paschka, alebo v roku 1362 ako Baschka). Paška a jeho syn Tibor ( Tiburtius ) s dedičmi mali majetky v Horných Kostolanoch. Potomkovia Klementa a jeho syna Anania, cez Černeka ( Chyernak, Chernyak ), jeho syna Ladislava zvaného Lacko (Latzk ) a Lackovho pravnuka, podľa ktorého je pomenovaná, pokračuje línia Ladislava Kostolányiho-Brawsa, ktorej prináležali po Ananiovimajetky v Dolných Kostolanoch. Ich rozdelenie a situovanie objasňuje listina z roku 1356 vydaná Konventom kláštora sv. Beňadika pri Hrone, podľa ktorej tu mal podiel na východnej strane potoka Smolnica od mlynov Ananias syn Klementov, na západnej strane tejto rieky mali svoje podiely Ananiov syn Lorand a Černekov syn Štefan. Dionýzov syn Čankov (Chankov) mal v držbe strednú časť územia. V polovici XIV. storočia si druhý Dionýzov syn Petúš (asi Peter podľa latinského Petrus) zapísaný ako Patauch, Patuc, Petus) na vydelenej časti majetku nachádzajúcej sa na území Horných Kostolian založil vlastnú dedinu, ktorá bola ešte v XV. storočí zapísaná ako Petusowa. O túto dedinu mal záujem Tiborov syn Tomáš, ktorý so svojimi familiármi napadol v roku 1350 Petúša, zabil ho a obsadil jeho majetkové podiely. Tieto podiely chcel naspäť Petúšov brat Čankov a túto situáciu vyriešil až uhorský kráľ Ľudovít Veľký, ktorý rozhodol v prospech Čankova. V XV. storočí sa pôvodné Horné Kostolany delili na Kamenec (neskôr Horný Kamenec) a Petusowu (neskôr Dolný Kamenec). Dediny Zemianske Kostolany, Horný a Dolný Kamenec boli počas celej histórie majetkom rodu, s výnimkou krátkych období, keď bola niektorá z častí daná do zálohy.
Ostatné majetkové podiely
Rod vlastnil majetky vo viacerých dedinách a mestách Uhorska. Niektoré dediny boli v majetku rodu celé, ale vo väčšine mali členovia rodu v jednotlivých dedinách iba podiely, ktoré získali, kúpou, sobášom, alebo v rámci dedičstva.
Zoznam dedín a miest v ktorých mal rod majetok:
Apaj, Barlafalva (prédium), Belá Betlanovce, Blesovce, Brodzany, Bušovce, Bystričany, Čachtice, Dežerice, Dolné Behynce, Dolné Lelovce, Dolné Otrokovce, Dolné Ozorovce, Dolné Súľovce, Dolné Trhovište, Dolné Záturčie, Dolný Kamenec, Dömösd, Erdöbénye, Filice, Gánovce, Hadviga, Hajná Nová Ves, Horná Lehota, Horné Behynce, Horné Lelovce, Horné Otrokovce, Horné Ozorovce, Horné Trhovište, Horný Kamenec, Hozelec, Hranovnica, Jacovce, Jasenová, Jelenova (Gelenfalva), Jezernica, Kňažice, Kocúrany, Kochanovce, Kökényes, Laskár (Kabianka), Lipník, Lomnička, Mačov, Malá Udiča, Malé Ripňany, Malé Vozokany, Nemčiňany, Nitrianske Rudno, Nižné Repaše, Nová Lehota, Oľšavica, Ondrejovce, Pažiť, Podhorany, Podhradie, podiel na Beckovskom panstve, Prílepy, Rohožnica, Sebedražie, Slovenská Ves, Solčianky, Svätý Jur, Šútovce, Tepličky, Tolcsva, Turnichka (prédium), Vastyan (prédium), Veľká Lomnica, Veľké Ripňany, Vieska, Vojňany, Vrbany, Vyšné Repaše, Zemianske Kostolany, Zlaté Moravce
Prevzaté z http://rod.kosztolanyi.com/
Hrobky
V najstaršom období histórie rodu boli členovia rodu pochovávaný na cintoríne, ktorý sa nachádzal na lokalite zvanej Molnička neďaleko hrádku. V XV. storočí začali príslušníkov rodu pochovávať v priestore kostola v Horných Kostolanoch (Horný Kamenec). Neskôr bola ku tomuto kostolu pristavaná kaplnka svätej Anny v priestore ktorej bola vybudovaná nová rodová hrobka. V období XVI. storočia bol v najbližšom okolí tohto kostola vybudovaný šľachtický cintorín, ktorý bol ohradený múrom z ktorého sa dodnes zachovala vstupná časť. Na tomto cintoríne mali právo byť pochovaný iba členovia miestnych šľachtických rodov. Ostatní obyvatelia bývali pochovávaný na samostatnom cintoríne. Po postavení kostola v Zemianskych Kostolanoch (1701) boli niektorí členovia pochovaný v hrobke vybudovanej pod podlahou tohto kostola. Neskôr bol postavený evanjelický kostol (1736) v Zemianskych Kostolanoch a pod jeho podlahou bola vybudovaná ďalšia hrobka. V roku 1777 bola za evanjelickým kostolom postavená nová rodová hrobka do ktorej boli členovia rodu pochovávaný od XVIII. do XX. storočia. Nemčinianska vetva rodu si v XX. storočí vybudovala vlastnú hrobku v Nemčiňanoch na vrchu zvanom Krypta.
Zoznamy osôb pochovaných v jednotlivých hrobkách:
Hrobka v kostole Všechsvätých v Hornom Kamenci
Hrobka v kostole sv. Jána Krstiteľa v Zemianskych Kostolanoch
Hrobka v evanjelickom kostole v Zemianskych Kostolanoch
Šľachtický cintorín v Hornom Kamenci
Rodová hrobka v Zemianskych Kostolanoch
Hrobka v Nemčiňanoch
Hrobka v Nemčiňanoch
Dátum úmrtia | Meno | Poznámka | Vek |
1914 | Alexander Kosztolányi |
| 83 |
1917 | Malvína Rakovszky | vdova po Alexandrovi Kosztolányim | 74 |
1923 | Júlia Kosztolányi | dcéra Štefana Kosztolányiho a barónky Ediny Weiss-Horstenstein | 4 |
1928 | Helena Kosztolányi | dcéra Alexandra Kosztolányiho a Malvíny Rakovszkej | 61 |
1937 | Štefan Kosztolányi | syn Alexandra a Malvíny, manžel Ediny Weiss-Horstenstein | 67 |